NGOLUK RÉNGAM ARA:SOK DU:NÉ NGASOD - Doksiri

শেহতীয়া লেখা

Post Top Ad

Responsive Ads Here

Sunday, March 31, 2024

NGOLUK RÉNGAM ARA:SOK DU:NÉ NGASOD



 NGOLUK RÉNGAM ARA:SOK DU:NÉ NGASOD


Bhaigeswor Pogag


Amo:so du:né turné-ngané takamké réngamko du:do.Tani: été mo:písok réngam ara:lo turné ngané  símínko.Bulu réngam gamna, kéba: ba:la  du:la aipé aíém aipé mé:sudak.Sé gomsarso ngo tani: yenamsok léríng leme: síkkapé gímang.So asutko ngasod kídardém asutko atka:la kangkítung.Tani: amo:so Tani: réngamké ngasodém lula lungabé kamang.Émkom ngo so asutko atség adrégla andé:pé atka:la kangkítung.

Tani:yé to:dí ya:mo:lo siloké Tani: yekampé yemangai.Bulu po:pé okum ríngngok mola du:ngkinmangai émna do:yi:lo pa:dag.Bulu yumra yumra:lo gígong gíla apta apla aki: bi:dopé dobi:sulango: du:du:ngai odokké du:téng akkolo du:mangai.Bulu rébgo rébgo:la du:dun gai.Émpila bulum sumnyo situmé ruga:la:ma:dopé odokké apta atí manam légapé léko lakkopé ajon arumpé arum rumna du:du:ngai.Édé adídokkébo silolo:pé tani:é régam gamna du:namém du:yi:rsuto odokké  réngam ara:lo du:la aíém aipé mé:sudag.Émpila Tani:ém réngam gamla du:né símínko émna ludo.

Tani: amo:so réngam ako  do:lung lu:la du:dopé manggom réngam gamna du:do:pé yelod-daglot (ayon) atíko lagidag odokké niti: niyomko ru:ségla édé yeli: yekamdokki du:pé idag.Édé yeli: yekamdém to:dí to:dílokké yebonmna sé anu adíso:pé tani:yé yegabbomna dung.

Kapé kapé anu longngé a:tíla gíduji, édémí:pé yelod daglodégom  angu angu:bomna gídung.Tani:yé kapé anu adílo lékor korduji édémí:pé gíné adí kídardém  mitpansubomdung.Édémí:pé Tani: yenamso ngasodété a:yarbomna gídung.

Silo mélo tani:yé amo:so ayo-ato ,ané-abu lang yai-ma:mo buluké yebo dagbonamém mépagbomna gínamém ka:pa: dung.Anu longésok anu dakorko  kordung émna anu anu ngasodété siloké réngam ara:so gíabomdung.Édé réngam ara:dok ngasodé:kké luségla ba:nyi ba:umkopé ngo  kéígbé atkan-kítung.

1. Yelam-kumli: (religious) ngasod  2. Opín lungusunam (caste&race) ngasod 3. Ayadém aropé mé:nam (Superstition ) ngasod 4.Jo:tuk(Dowry)  ngasod 5. Réngamém dokaknam ngasod (Exploitation) 6. Mimé kídarém gé:robmomanam (Dominate on women) 7. Ager pa:ma:nam (Unemployement) ngasod 8. Porikinmanam (iliterate) ngasod 9. Midum bojela gínam (population growrth) 10. Bostasar (curption) 11.Pu:mo (Flood ) ngasod 12. Opan pannam (poor) ngasod.

Siloké longéso réngam ara:sok ka:panam ngasodé sé:uwong émna lulamang.Réngam ara:so sé bulumyang bojeyangko ngasodé dung. Odok taléngké adnam  kídartém bojekpakné ngasodé émna takamé lupé idag.Sé ngasod kídarsé réngam ara:so Tapat ma:pé manggobomna dung. Édé ngasod kídardém ako akopé kéígbé kangkítung.

Yelam-Kumli: -Ngoluk Bharo:t amo:si bangkí bangkí opín olungki étor ara:lok appuném mongela lé:nam  étor kísapé ka:podag.Sé angu angu ro:ngki puntaksula du:né  appunémpé ka:yumné amo:ngko.So bangkí bangkí opínlok tani: takamé léko lakkola du:dag.So to:dí to:dílokkébo léko lakkopé dungko, Ram-Rohim ké:lang Songkor-Madopké Do:ny-Po:lo amo:ngé.Yelod daglodé angu angudaggom takamé ngolu atéré.

Sinyum  si:ro sé Do:nyi-po:lo amo:so Milam lamné(politician) kídaré buluk aíké ainam légapé réngam ara:lo piyyang ajéngém pijjerra bottané ngasodém mílígdag.Bulu Hindu,Musolman,Sikh,Jain, Buddho,Kristan Do:ny-Po:lo émna yelam –kumli: lungula bírmé bíro ara:ngí:do pamín momínsumodag. Sé réngam ara:sok bottané ngaostpé ibomna gídung.Sém, réngam ara:sokké lomdanna la:pakma:mílo ngasodé len-yartíyé.Sok légapé anupé sí:sané yame: mímbír kídaré daggébosula aimané ager kídardém la:pagbomma:mílo ngoluk mo:rumsé mo:písok tadgénam mo:rumkopé édílo:sin  ilama:ye.Odok légapé takamé asin ola ager gerpé lagiye.Odopak Bharo:tsé mibo mo:rumé pésogéye.

Opín lungusunam ngasod-Boidik adído Bharo:t amo:so ame: ame:né bojeko mimongé dungngai. Édé mimong kídardok aí aíké migomé du:sudungai. Édé migom kídardé ager asongém aiyompé gerdopé ba:pi:kopé midumém yammín minna ope:pé orpansutungai. Édé ba:pi:dé sémpai-1.Takamké légapé uyu-utpong modopé,midang atílo kumnam agerém gerbodopé  lang ommang poraidopé ope:ko yammín minníkto. Édé ope:dém Bramun émna luto. 2.Réngamém miru:gé ruga:lama:dopé odokké mimong ara:lo ami:yé mimag moa:lama:dopé ope:ko ru:lento odokké bulum ketrio émna luto.3.Mimong ara:do pési ko:ré(bepar banijyo) légapé ope:ko ru:lento odokké bulum Boiswo émna yammín minto.4.Arik asi odokké ameng aroné laginam ager kídardém gersi mosidopésin ope:ko ru:lento. Édé ope:dém Sudro émna yammín mínto. Édémpé orpansula ager asong gernamki migom kídaré mimongém aiyompé ka:la:dungai.Me:lampé édé ope: yammíndém opínpé ipagla ame: bottané opín émna lusungapkang.Ainé ager gerné kídardé aíém bottané émna mé:sukang.Bramun kídaré aíém appíngéyang bottayané  odokké Sudro kídaré ame:ya:né éman mé:ngkang.Me:lampé opín lungusula réngam ara:so  bottané ngasotpé ipakkang.Mi:lun(British) kídaré Bharo:t amo:so migom dola du:dodo sém a:ba ba:mola takamém lérék momapé mongungapto.Supak réngam ara:so piyyang ajénglok bottan ngasotkopé ila dung.Sé mimosok uttar Bharo:t odokké ríkkong Bharo:t among kídarbo ame: botta sabdag.Sé réngam ara:sok bottané ngasotpé idung.Mising opín ara:lo ame: bottané opín kamang.Takamé akamdag.Sé ngoluk réngamsok légapé aipé ainé agomé.

Ayadém aropé mé:nam(Superstition)-Sim si:roké anu longéso bigyanik kídaré mo:písoksin mo:ropé dénggola Monggol groh to:pé monam tamuli: ki dé:la kanggo du:ng.Silo Bigyané bojeko ré:baddu:bo éman takamé ludag. Émpigela supaksin ngoluk réngam ara:so moru: monam,jadu montorng atí do:ying kídarsém arro émna mé:nékké dung.Mising opín ara:lo moru monamdé arro émna mé:la tani:ém turpé turpé  moke:nam lutadém tatpa:tídag.Sé aipé aimané do:yingé.Tani:yém moruki (black magic) mokedag,Butu mílíkla tani:yém dopagdag émna mé:dag.Sé ayat agom sém aropé supaksin mé:né dung.Pori uniné régam ara:lo:sin sém ka:padag.Sok légadé supaksin ngoluk réngam ara:so poriné bojeko lenmanamki . Émpila réngam ara:so nénam panam lang  mé:rí mé:nyo mé:mínsunamé yokmang odokké réngamé ré:bad la:mang.Sé réngamsokké bottané ngasotpé ila du:ng.Kinji pajiné kídaré réngam ara:lo gíala aro agom kídardém kíboma:mílo ngasodé ngasotpila du:tíyé. Édí lo:pé pori uni:né lemayeji odopé sé ngasotsim la:pakpé ngasot-ye.Odok légapé kinné pané takamé Mising do:lu:lo gíala aro lukéng kané agomém lubopé lagiye.Porin kébang,Agom Kébang,Mimag Kébang,Ané kébang,Dírbí kébang takamé kéba: ba:la sé ngasotsim réngam ara:sokké la:pagbonam agerko gerpé lagiye.Déma:mílo Mising opínsé lédu mokutsutíla duye.Arodakka ayad dakka bigyané édém arro émna supakpé toma:da.

Jo:tuk- Jo:tuk gompirsé Mising gompirmang.Mising gompirro sém po:pé pa:mangai.Adum,Ajéng émnam gompir kídardé:pak Mising gompiré.Supakké Jo:tuk émnam gompirsé Mising gompir kumsunglo alíkpé la:ngatu:bo.Mipak agomlo gomyarko dung-“Dekhak dekhi kukuru eka doshi mane”.Silo mélo Mising opínsé:gom amiké inam gernamém ka:la ,imín gímín dung.Silo mélo ammem ka:yirsula Mising réngamségom Jo:tugém odokké tuloniya biya émnam anu dírbém imín gímín dung.Sé réngamsok légapé aimané piyyang ajéngko odokké annyi-supé-namé.Lekkem Mising do:lulo ju:né,yagesulladé émyém do:lung yame: - mímbír,miné-míjíngé ír-ponkírra so:man moman dungngai.Ju:né mibo do:lung takamé  sordungai.Akoné akoném kangka:mínsudungai.Ayang a:bo kamínsudungai.Su aso aso:pé ayang abo:é kakuma:pé idung.

Bharo:t mirumso jo:tuk bimanam ainko 1961 takki do runggo potindo toliktung.émdaggom mo:rumso jo:tuk légapé mimé mokenamé ditaklo 5000 doksin bojeyaye.Adalotlo  aiyompé proman pa:mala asami  kidardé basila gidag odokki silopé jo:tuk ngasotsé motum la:ma:pé ila dung. Odok tayélo sim siro rape case gompirdé Ti.Bhi,Redio lang print media lo lo:dipé highlight lo ka:pa:dung.

Po:pé Mising réngam ara:lo  ané abbo omém aya:la ayang amanko émna génam-bomnamko asin mé:pola bilígdungai.Ané kídaré Gadu gasorko amanpé bilígdungai. Édém jo:tuk émna lumangai. Silo mélo “receiption” émnam mibo gompirko Mising opín ara:so gíadung.Ju:né gogdungku émmapé “receiption”ko mobiyeku émna tani:ém gogdag.Réngamlok okti kamané kídaré Sité taye ekolok, Silek taye ekesunampé idung.Jo:tuk pa:ma:la né:ngém moi momarnamém     ka:pa dung.Sé Mising opinsok légapé anyisupénamé. Sokki mélo konnoké ta:to ya:yo ké lang yai ma:mo buluké yebo gíbonam dírbídém mépagbomdung.Opan kídaré jo:tuk bilama:la ané abbo tettu:la sipénampé idung.Omé jiyoriém jo:tuk bilama:la mí:jí:lo bipé idung.Sé réngamsok légapé bottané taréko.Sém adí du:dakso gompíma:mílo yampo ro: opínso gésa:sulamanam ngasotpé iyartíla du:ye.

Mimé kídarém gé:robmomanam-Songoskrit lo gomyarko dung-“yotra naryaastu pujaayantey, tatra devataa (okolo mimém kumdoji, odopak gu:mín so:yiné du:dag).Po:pé ngoluk Bharo:t mo:rumso mimé kídarém Lokkhi,Parboti,Durga,Bokumoti,Sworosoti émna kumdungai.Édé adí:do appípé mé:po mé:ngané odokké ayang abo:é lang pa:p punyo dungai.

Ra:dang ayirdok Mugol migom dodo dokké mimé kídarsém rénam konam attarpé mé:rop bomkang. Bulum ommang oyané mesinémpé odokké pagnépé mé:robbomkang.Édé ayirdo hindu kumli:lo soti protha émnam dírbíkosin dungngai.Milbo:dé siyém mimé démggom milbodok romkodo turpé turpé romté:lígdungai.

Silo mélo éddíko Tani:é  mo:píso ré:balla gíduji déddí:ngko mé:lod daglodété kéíkpé otok-tíla gídung.Bharo:tio ongbidhan(Runggo potin) lo mimé-milo takamém akampé odhikarém bitung. Ngoluk Bharotio ongbidhanlok Part-II do ngolum fundamental Right ko bitung.Odok Article-14 do takamém akampé odhikarém lubitung.Article 15 do:sin yelam kumli: opín pele: nébo sikpansumapé akampé yenam dagnam do:yingém lukantung.Article-16 do takamém akampé ager gerranam do:yingém lukantung.Émdaggom réngamsé mimé milo nébo síkpansula mimé kídarém gésa:momang.Bulum okumdokké gílensumílo aimané émna luka:dag.Ake ané abbo amilo bipakpénamdém mé:dag  poraila oko payen émna lunnésin dung.Mising réngam ara:so  ommém iskul sogon bilíkma:pé ko:  sogoném (nébíng) tulígdag dokké milo ko: kídarém potin sogon bilígla nébo sikpansudag. Sé opínsok légapé aimané agomé. Uttor Bharo:t bok réngamé jo:tuk bilamanam légangé ané abu kídaré mé:dírra aki: ara:boi mimé ko:uwém mokedag.Sé réngamsok légapé bottané ngasodé.Sé aimané ngasot kídarsém réngam arasokké la:pakma:mílo ro: yampo bottané ngasotpé iyartíla du:ye.Odok légapé takamé kéba ba:la ainé bélamko léngkanpé lagiye.Anupé Bharo:t morumso anu migomé kídarém “Beti porao,Beti bosa:o”émnam ager tarungko la:tung.Sé taru:sém agerro kabodopé gerbompé lagiye. Odopak Bharo:t amo:sé ami: mo:rum kísapé ré:badné de:kko émna mo:píso léngkansulaye.

Mirémé opaném dokaknam: - Silo mélo  mirém kídaré opan odokké  tani:yém dokagdag odokké mé:re mé:sola mé:tit mé:lo:dag.Opan ami:yém ager germoge:la papénam arrém bikumang.Tani:é ame: aroné murkongo:dokki okum solilama:la german agerémgom gerdopé pésomang.Mé:dír mé:sola abbuk jo:pé-gomsin jo:pé pésomang.Opan pannamsi:gom réngamsok bottané ngasotpé idung. Édém ka:titla opan tani:yém mirém kídarém aimané agerém germodag.Aki: odokké ao: ommangém dobonam légapé agermanam agerémté pésoma:pé gerpé idag.Sém réngam ara:sokké la:pakma:mílo ro:  yampo réngam ara:so léppír pírgapla du:ye.Odok légangé Bharo:t migomé ainé ainé asoniyém la:la ager gerpé lagiye odopak réngam ara:sokké opan ngasotsém yokmolaye.

Ager pa:manam-Silo méloké sí:sangé porige:lasin ager asong pa:manamsi réngam ara:so bottané ngasotpé idung.Akke ager gerji:daggom ager pa:mang.Pori huniné bojela gídung émpila silo mélo  agerém pa:ma:la sí:sangé aimané lamtélo pésomapé  gípénampé idung.Akke turnané lamtéko ka:beksumala abbug jo:la milihodong (Terrories) pé idung.Sé longngém longngém bojeya bomna gídung.Sé mo:písok bottané ngasotpé ila gídung.Sém réngam arasokké la:pakma:mílo me:lampé bottané ngasotpé iyartíye.Ngoluk morumso pési ko:ré (Business) légapé uddug(industry) atíko la:lenma:mílo yampo ro:pé sí:sang- gísané ko: ko:néng kídaré sémpiné aimané bélamlo gíkepsutíla gíye.Sok légapé ainé ainé asoniko lagidung.

Porikinma:nam- Siloké anu ayirso:gom ngoluk réngamso porinma:né tani:é bojeko dung.Bharo:t mirumso  pori kinné midumé  2011 takkídok midum kínamdok du:ngkampé 74.04% odokké Asom mimongso 73.18% ongko dung.30% kíramko supaksin pori kinma:na tani:é mo:rumso du:ng.Mising tani:lok Pori kinné 60.01%  ko du:ng odok Milbong-71.4% ko mimé-48.3% ko (2001 dok midum kínam).40% ko supaksin Mising tani:é pori kinmané dung.Pori kinma:nam sé réngamsok légapé bottapakné ngasotko.Sém Bharo:t mo:rumé mosinggorma:mílo ngasodé bojetíla gíye.Mising tani:é 98%kopé do:lulo du:dag.Odokki porinam légapé ngasodém ka:beksupénampé idag.Sé ngasotsim supakké MAC migom dola du:né kídaré ainé asoni la:bola Mising réngamsim rébadboyepé émna takamé mé:tin sudung.

Midum bojela gínam-Ngoluk Bharo:t mo:rum so  midumé 121,01,93,422 ko dung (2011 takkídok midum kínam dokki).Longngém longngém tani: é boje bojela gídung. Émpila tani:é ager asong pama:la donam tí:nam légapé ngosodé bottala gídung.Dungko dakko légapé pamín momínsupé idung.Ao: ommangém asin mé:ngkampé porai hunai l:ama:pé idung.Ager pa:ma:la tini ali sari alilo lagmanna ta:s apong tínggola aimané agerém gerra réngam ara:so piyyang ajéngém gerné lendung.Sém réngam ara:sokké la:pakma:mílo yampo ro: ngasodé bottané ngasotpé imaye émna se:koté lubilamang.Anu longésok sé bottané ngasotsé Bharo:t mirumo:sokkémang.Sé mo:písok mo:rum takamké ngasotpé idunmg.Takamé family planning ki motum ma:mílo ro: yampo dungko dakko légapé pamín momínsula piyyang ajéngé len-yatíla réngam ara:lo mé:po kamapé iye.Sok légadé pori kinma:nam odokké opan pannam kídarsé.Sé ngasotsé édílopé du:yeji odopé mo:rumsé gé:sa la:mayé.

Bostasar(Alík aman aré la:nam)-Po:pé Mising tani:é aimané ager germangapé, émpila Mising gompirro Bostasar(Alík aman aré la:nam) émnam gompirdém pa:mangai.Su anu ayirso mibo lékor korkolo kormíndung émna anupé mibo gompirdém luté:namém tatpadag.Sé ngasotsé siloké longéso mé:pénam ngasotkopé ila gídung.Bharro:t mo:rumo:so:mang  sé ngasotsi mo:písok mo:rum takamlo bottané ngasotpé léngkansudung.Atí ager légapé ager okumlo atí légapé gíayem odok ager gerné kídarém tau lupoko imílo alík aré madag.Alík aré bima:mílo aipé agom do:yingé luposumang.Alík aman aré bilamílo gerra ma:nam agerdémgom bulu aiyompé gerpídbidag. Émpila murkong kamané kídaré alík aman aré bilama:la pa:pénam agerdémgom pa:mínmang.

Ager légapé migom kídarém alík aman arrém biyumna murkong kané kídaré agerém la:dung.Silo mélo abar murkong langgela gerramanam agerémsin gerra odokké ayat yalla mo:rumsim mokagné amme lendung.Bulu murkongo:dém ka:ngkindag.Atí kostong ager germa:pé lomna murkong pa:la migom ager gerné odokké réngam ager gerboné kídaré mirumsim mokagbomdung.Sé  réngamsokké bottané ngasodé.Silo mélo yelam –kumli,poriko,milam lamné,migom ager mosiné odokké dírbí mosiné  kídaré bostasar(alík aman aré la:né) agerém gerra réngam ara:so bottané ngasod amli:yém pillígdung.Sém ayir du:dakso mosima:mílo sé len-yartíla du:ye odokké mirém kídaré mirémtíla gíye, opand kídaré opantíla du:ye.Mirém kídaré mirém tíla duye, odokké opan kídarké murkong kama:la bulum mokaktíla lé:ye.Sékké  alaglo murkongé du:yeji bí aiman ager gerpé pésomang.Bulu bostasar(curption) modaggom kosa:la lu:lamang.Sokki réngamé ngasoddém menbomsula du:pé idag. Takamé léko lakkola Bharo:t amosokké bostasar sém ménpakpé lagiye.Mibo mo:rumlo yakané murkongém bottan tani: kídaré Bhar:t mo:rumké murkongém ginyoklígdung.Sé ngasotsém mo:simamílo mo:rumsok ngasodé du:yartíye odokké de:ksé édílosin gésa:lamaye.Gandhibadi neta Anna Hazare bí Bharo:t mo:rumsokké bostasarém ménbokunam agerém gerbola dung.Bík mé:loddém takamé toríksula germílo asutkomanggom Asutko bostasaré yokye émna mé:ladag.

Pu:mo-Pu:mo ngasotsé  Bharo:t mo:rumsok bottané ngasodé.Sé ngasotsé Asom amo:so boje:yapé ka:padag.Odoksin bottapakné ngaostpé Mising dungko mo:tak kídarro.Mising du:ngko kídardé a:né ru:yi ru:yilo du:dag.Dítak dítaklo pu:mo assé pu:sala odokké raggo banna amo:ng assé yogbomna gídung. Édémpé amo:ng assé yogbomna gíkolok Mising tani:yé ré:badlama:pé idung odokké opan panna gídung.Asom migomé dítak dítagém anu anu ager tarungém la:dunggom murkongém moyok morogla dopagamna ager tarungém aiyompé momang.Sukké MAC migomé Mising ngasot kídarsém ka:siboye émna réngamé mé:tinsula dung.Pu:mo lang rago bannam  ngasotsé silo ya:yangé botta bottala gíbomdung.Sok légapé Bharo:t migomém pu:mo ngasotsém  rastriyo omoysangkopé tola agersém germa:mílo kapésin gerpítla:mayenémpé mé:dag.Odok légapé milam lamné kébang lang réngam légapé ager gerbomsula du:né takamé lérékpé agerém gerpé lagiye.Odokké ki:ni migomém lutattíla du:paye.Sí:sang opeyé mé:ngkitsula réngam légapé ager gerpémílopak yampoké réngamé aséng amanko ka:pa:ye.Kapé émyém siloké sí:sangé yampoké opín jo:pongé. 

Opannam- Sé Bharo:t mo:rumsok appíngémyang bottapakné ngasodé.Tani: é mo:rumso boje bojela gíbomdung.Atí attaré amo:sokké yogbomna gídung.Lekkem dore:  tí:re: kamangai émna ta:to ya:yo bulu ludungai.Ayang a:bo takamké asinno dungngai.Silo mélo tani:é tani:ém démke: pake:pé pésomang.Aimané agerém gerpé pésso kamang.Odokki réngam ara:lo piyyang ajéngé lendo.Bharo:t mirum sémpiné  bottané democrecy amo:so opan tani: du:namsém annyi:supé namé.Sé ngasotsém milam lamné ope:yé léko lakkola la:pakmamílo mirumsé lédu mokutsutíla du:ye.Ngoluk Bharo:t mirumsokké sadínkunamé 68 takkíko ikabo. Émdaggom supaksin aipé lédumokutsula du:da.Siloké sí:sangé aipé ager gerbomma:mílo Bharo:t mirumsém mo:písok angu mo:rum lédulo dakor korpí-mínnamaye.Bharo:t mo:rumso 70% ko supaksin Bharo:t mo:rumsok tani:é do:lulo du:la arík mola dodag.

Adjub:-Ta:yéngké  ngasot kídar tém lapakma:mílo Bharo:t mo:rum sé édílo:sin unnoti la:maye.Odok légapé sí:sang sí:tok takamé asin díkla ager gerpé lagiye.Porinam agerém sí:sané ope: aipé poripé lagiye.Siloké sí:sangé yampoké opín jo:pongé.Mo:rumsok unnoti légapé ainé ainé asoniki sí:sané ope:sém ainé bélamko léngkanpéi lagiye.Mo:píso la Bharo:t mo:rumso mimé kídarégom bottané dakorém korbomna dung.Lukanko-Ma:dar Teresa,Kironbedi,Kolpona Saula,Mira Nayar,Suniya Gandi:,Bosondori Pal,Merikom sanu,Saniya Mirja,Saina Nehwal,Pi.Ti. Usa,Kornom Molleswori,Malala,Konoklota,Indira Miri,oti Joymoti  odokké lungablama:pé bojeko mimé mo:píso dung.Siloké anu ayirso milbong kidarké lédulo mimé kidarété  akampé boigyanik,daktor,armi meletary,polis takamlo dakor korbomna dung.Kapésin nébo sikpansula mimé lumappé  lagimang.Mimé kidarém mépakla kapésin mo:rumsé unnoti la:ma:ng.


Doksiri দকচিৰি, এপ্ৰিল, ২০২৪


No comments:

Post a Comment

Post Bottom Ad

Responsive Ads Here

Pages