KÉBANG - Doksiri

শেহতীয়া লেখা

Post Top Ad

Responsive Ads Here

Friday, July 31, 2026

KÉBANG

 

KÉBANG


Mg. Bhobo Dole:



Séu Kangkin 

1) Sorog  - Réngam ru:tum.turdí - 65.

2) Rambo -Porin kébang ager gerné. 25 dítagné.

3) Ga:m - Do:lung ru:tum.Turdí- 65 .

4) Karmi - Mimé ru:tum.Turdí -30 dítagné.

5) Karpun+Karko  - Ager gerné.Ya:meye.

6) Jo:míd - do:lung tani: Turdí - 45 dítag.

7) Jomser - Do:lung ya:me.Turdí - 20 dítag.

8) Kurdíg - Do:lung tani: Turdí- 35 dítag.

9) Karmug - Do:lung mastor - Turdí -45 dítag.

10)Pakkali - Apong kola turné - Turdí - 35 dítagné.

(Okkosin kama:né karé (Monso)ko du:yé. Odo gía:la ko annyiko "réngam kébang" émnam benardém raglígye. Odokké mike stand ko lé:yé. Maicrophone do Rambo bí luyé)


Rambo - Ménggésunam réngam,Su:pag ngoluk Mising réngam sok ménggésunam ru:tum Sorog Dole:bí ngolum su:pakké adísok agomko lubiyé.Bím aré kané agomdém lubitéika émna kumdung.(Sorog-bí gílenna agom luyé)


Sorog - Ménggésunam réngam,Ngolu Mising réngamé to:dí-bí:ríg lokké aríg-ísíng rígla turra du:né.Amikolok lakpo toka:la donémang.Aíé aíké alélo daksula donné.Ka:dung ka:dung siyum-sí:ro Mising tani: magbag-bagdung.Tiniali-sari ali:lo tetkum-tetkumsula ta:s érra aré kané adíém moyoksunam ka:pa:dung. Éddo:mang ro:lokké yumélo:pé apong tíngge:la ommangki luker-kernamém ka:pa:dung.Édé ager kídí:dé kin-go bélam lapkolo yakan mukka:pé yingkomdung.

       Odokki silo kolokké se:komsin tini ali sari alilo ta:s érnam,apong tí:nam iyoka émna lupa:dung.Sé lupa:sé ngok atég lupa:mang, Sé kébangké ru:ségé odokké kébangké lupangé.Su:pag ngo réngam ni:tomko moyé appíng momínnang.


RÉNGAM NI:TOM

Mising réngamé írroiya írroiya

Ba:né Kébangé írroiya írroiya

Agom Kébangé írroiya írroiya 

Porin kébangé írroiya írroiya 

Mimé kébangé írroiya írroiya 

Mimag kébangé írroiya írroiya. (Réngam ni:tomdém mongabge:la gílenyéku. Lédulo ya:me annyiko benerdém lang mike-démboma:la gíayéku odokké ANNYI aumko tungkonolok gílenna ta:s keliye.)

Jo:míd - Kai kai lomto,Buluk agom tadla ngolukké aki: bi:mang.(Bostangko puyé. Appí:dé tetpumsuyé.Odokké ta:s keliyé)

Karmug- (Líkkebdokkém murko: la:lenge:la lígyé) Sa nokkédém líktobo:pén ?

Jomser - Éddén ?(Jomser-ké mobile -dé bé:sayé) Hello..Éi ngo mo:mang.Deri: yé.

Jo:míd - Baryi:pé(Bí tas oryé.Orabla ka:la du:yé.)Sé:kon ataya gokkunédé ?

Karmug-sé:koyébon ? Né:dé:na ? (Éryi:lígyé) Ngo pa:to.Sé bassa tarai,tika taray.

Jo:míd - Lékoda...

Karmug - Sa: la:lentobopén ?

Jomser - Ngo kelima:bo,Bélé kébang ommangé tukun bomna gíyépé ?


Jo:míd - Éi gímoto.Bulu luyémíloi ngolu kelimap du:yén ? Ayi mastora.Mastordok ongo rénané lenka:ngéibo.


Karmug - Kai mélangéiboi ? (Oddar Karmug mastor-ké mobile -dé bésa:yé) Hello..Ongokoé ,Mírsí-allokosin ?Aiyyé gídungkubo ? Kai.. (Appí:dé darbola gílenyéku odokké Pakkali-bí  gía:la apong botol ékké tílenlígyé.Karmug bulu lamku dokké gíayé odokké lomdana tíngge:la gíyéku. Ga:mdé mike ko bomna lupang kapé gíayé odo Pakkali-bí apong botol kídí:dém lomdí-lomrala lígge:la duga:yéku)


Ga:m - Ménggésunam réngam,Sé lupa:sé ngok atég lupa:mang.Sé kébangké lupangé.Kébang agom tadma:ném do:lu:sokké yotpagyé.Do:lu:so ta:s kelila:ma:yé,tini ali-Sari ali:lo apong kola:ma:yé.Sa aipai(Oddar Karmug -bí lenye odokké luyé)


Karmug - Ai ga:ma, Édémpé imílo kapé aiyyén ? Sikiri bínyéma:lang ?

Ga:m - Sé ngok atég ru:ségmang.Réngam ru:ségé.Kébang ru:ségé.No mastorge:la édémpin begman agomdém luduje ?


Karmug - ma: lumandu:mín ?


Ga:m - Luyo,no mastoré.Nok lunam agom apirdokké arré kapé lagiyé.Gernam agerdokké arré kapé lagiyé.Nom sí:sangé ka:yi:supé lagiyé édémpin agerém no gerpé lagima:yé.Sorogdok lunam agom kídí: dokké arré dung.Réngam turnan bélam dung.

Karmug - Ma: ga:ma luman mantona.Ngo gípongkupébo.(Gídakku)

Ga:m - Mastoré.....? Apong tí:né mastoré tíngursunné.Mastoré ta:s kelin mastoré.Adí monyoksunné. Tupoika....( Takir sugge:la gíayéku.Kekonoloké Rambo, Karpun odokké Karko-bulu  Pakkalimé solenbomna gíyé)


Rambo - Silokolokké réngam agom tadyénéi tadma:n ?


Karko - Silokolkké Kébang agom tadyénéi tadma:n ?


Pakkali - Tadyébong sa:ba. Tadyébong.


Rambo-(Aglíng sa:la) Silokolokké apong koyenéi koman ? (Démpaglígyé)


Pakkali - (Kumya:sula) Koma:bo.


Karko - Lébí tumto.


Rambo - (Aglí: jé:yé) Lébíng tumto émdung.Tumma:so:lo ?

Pakkali - (Lébí: tumyé) Silokolokké apongém koma:bo.Kodanma:bo.

Karko - (aglíng sa:la) Sumnyo tameki yerung ko:sudon ?( Asítko tummoge:la) Su:pak daropto odokké ngengkutsuma:pé dukkangku.

Pakkali - Dugdakkubong.(Dugyéku)

Rambo - Aptasém yogmo épukko bomna gíma:mílo tani: kídí:sé ménggéma:pé idung.


Karko - Kébangém ménggéma:pé idung.


Rambo - Kai ajona,ki:rukko rukpongkai ? (Bulu gílenyéku.Odo Karmug,Jo:míd,Jomser bulu ta:s kelikapé gílenye)


Jo:míd - (luyod-lumadla) Ai Karmug mastora,longko ga:mdé angkir sa:moto émma:lang ?

Karmug -Tani:dé lénékíddídag,agomdé lé:nongko.Buluk agoméméi taddon ? Kai kai ...érto ?


Jamser - Buluk amigdé píag amigé. ngolugongkolo du:bong.Edé Pakkali mé démto émdangma:lang ?


Jo:míd ( Ta:s értu:la) Réngam ru:ségé ?


Jomser - Kébang ru:ségé ?


Karmug - Sorogdok ru:ségé. Tadyo ...édémbulum tadyo. Érto .....?


Jo:míd - Murkong tílíkpo:to ? Ékímam kelimang ?


Karmug - (Jelabdokkém langkí langkíla) Okkoné, Sibeyé lomyém ísíng lommang, Ísíng lomyém sibeyé lommang. Édé.....


Jo:míd - (Murkong appí:dém ringkumsuge:la) Sé tika tarai, Sé bassa tarai...

Karmug - Sopa líkkeb arungkang.Apirkosin katomang.Ai Jo:mída língko ko bipongkui ?


Jo:míd - (Darobge:la) Ta:s kelila pa:nam murkongém bilatkumang.Kai gílangkuboi. Kai...(Appí:dé gílenyéku odokké Ga:mdé gílenna lupa:yé)


Ga:m - Ménggésunam réngam,Po:loko ika:bong kébang agom lupa:nammé. Sé ngok agommang. Réngam agomé,Kébang agomé. Ollung jí:buddaggom ku:dumdokké baryí:mang émna mé:namdé mé:muré. Odokké do:lu:so dopsong- tí:song aipé lendung. Sanong érang so:idémsin dobbomkang. Odokki appíngé ansupé idung? (Gíayéku odokké Sorog-bí gílenna agom luyé)


Sorog - Ménggésunam réngam,Ngoluk na:néké agomsém migomé ané agompé tolíktung. Lí:ying pogolo agomdém poyirdung, Ali A:yé lígangdé migom bondopé tosa:tung, Miri dém Mising pé tokunam ru:ségém ki:ni migompé mélíktung. Ngoluk mé:bomsula manam rísu kané amongém biyé émna Okom migom lokké ki:ni migompé ru:ség mélíktung.Édé ainé lupa:dém nolum lubitung.Í:nsé ommang kídí:sok léga:pé ludung.Ngolu éddíko turyén ? Airu:pé turmílo íyíng dítakko turyédapéyam. Odokki réngam ru:ségém, Kébang ru:ségém appíng tolígnamdé aido. Sa aipai (gíayéku odokké Jo:míd-bulu gílenyé)


Jo:míd - Ai Karmug mastora,Sorokké lunam agomdé arrolang ? Oko pogolo Mising Agom poyirdu:n ? Mastor kama:pé sé:ko poraiyé:n ?


Karmug - Okolok poyiryén ? Ngoluk pogobok potiné gasumdé gasumpé dung. Sé:ko poyiryé:n ? Poyirmang ? Bihari léga:pé bondo bila:dag ngoluk lígang bondodém bimola:mang.Bitung émdag.Émpige:la ?


Jo:míd - Édé appí:dé yigo-magbo agomé.


Karmug - Oko yigo-magbo agomén ? Réngam agomé. Kébang agomé.(Jo:míd-bí gílenna).


Jo:míd - (Aglíng sa:la) Éi mastora oko réngam agomén ? Oko kébang agomén ?

Ngo édémbulum tatmang ? Ngo tí:né-donné tí:pa-dpoa:míloi aidag. Kai gílangkuboi ? (gíayéku odokké Karmi:-bí gílenna luyé.)


Karmi - Ménggésunam réngam, Ngoluk do:lung kídí:so mímbír danna amil gínam, Yamnépé ige:la yamné duktenkunam,Apin bigod,tuloniya biba émna aipé kémo dírbé réngamsém ma:rum dung.Éddomang moru dírbíkosin lendung. Edé ngoluk du:téng-yeténgé ésarém namsu:modung. Odokki réngamé ru:séktung, Kébangé ru:séktung aiman agerém mépagge:la ruwad dakorém kordopé. Édémsin tadma:mílo ímílok  yogírém romge:la bangkosupé émna mé:langka. Sa aipai. (Bí gílenyéku odokké Rambo bulu Karmug-mé soabomna gíyéku)

Rambo - Sa:ra, Nom luyirpénam okko du:n ? No appíngéméi kindag.Émpige:la ?


Karpun - Réngam ru:ség tadmang, Kébang ru:ség tadmang ?


Karko - No kapiné mastorén ? Ma: no ......


Karmug - (yeru bugapsula) Ngo silokolokké réngam ru:ség Tadyébong, Kébang ru:ség Tadyébong, Begman agomém luma:bo. Pesudung.


Rambo - Aidag, siloképé Nom mélíktungku. Gíkangku.


Karko - Dukkangku.


Karmug - Dugdakkubo (Dugyéku.Oddar Karmi kolokké Rambo kolo:pé phone a:yé.)


Rambo - Hello hello Karmi,kapikan ? Sisug-sugboko dung ? Karko-Karpun gíkang. Sisug-sugbodém sobomna gílangku. (Karko+Kurdíg bí néng -milbo:dém alagdém yé:pumsuge:la sobomna gíayéku. Odo ga:mdém Phone yé)


Rambo - Ga:m no okolo du:n ? Sé Murong ukumpé gípo:to. Lomto.


Karmi - Sém ka:tok,milbong kané né:sé sé sí:sang ya:me:sém aipé mé:namsém. Sibe-be:la du:namsém. Milbongé Kerelang-bengenang gíyémíloi sémpé sibe: benggo:done ? Éi milo pí:ma:na nokké milbong kama:ne ?

Pétsiri - Dung Karmiya.


Rambo - (aglíng sa:la) Émpém kapila milo mala dungngan ?


Karko - (Ba:tum-ké kéra:do gíangge:la) Ai Ba:tuma,no kinmangane Pétsiri -ké milbong ommang dung émna ?

Ba:tum - Kindagai ?


Kurdíg - (Tang émdopé pipaglígge:la) Kindagai? Dogo-yaggo:né, ami néng ka:bokan ?


Rambo - Kurdíg bulum Panoi-Jonkimé rínkamdémpé rínto.(Bulu rínyé) Édílopé ga:mdé gípí:ma:yéji odopé lé:to. (Asídouko lédupé ga:mdé gípíye) Ka:dagyé ga:ma, buluk ya:né ager gernamsém.Sémpé ipa:donéi ?


Kurdíg - Éi Nolu ngok Aglíng ka:yénéi ?( Démyé)


Ga:m - Ka:so ka:so,édémpé ayoném aíé edgapsuyo.Kébangko ba:po:lai.Sémbum sarpo:to.


Karmi - Sarpénam kamang ga:ma.Bulum ka:yi:sula silo anu sí:rum simad maddung.

Sémpin ya:né ager motumnam léga:pé kapiné mu:supko subyén réngama.


Ga:m - Réngama, Silo silo yampo yampo réngamsé kapé jí:yudbomdu:ji. Kerelang-bengenang gíma:pé aíké lottaso aríg-ísíng ko ila domílo sémpin ngasodé lenma:yé. Odok léga:pé yampo Murong lottaso kínggí:né réngam kébangko ba:yé. Seko se:ko Begman réngam mé:líksuma:nam ager gerdu:ji bulu germa:ru:bo émna pesupa:ye. Lude:suma:pé édémpiné aiman ager gertímílo kébang okkom ru:ségyéji édéméi toríksupa:yé. Bulum mélíktoku. (Sarlígyé odokké gílenyéku.Tungkonolokké Karmug, Pakkali, Jo:míd, Jomser bulu gílenye. Asítko lédupé Rambo, Ga:m, Kurdíg, Karmi, Pétsiri odokké Ba:tum bulu gílenyé. Odokké ako akopé lude:suyé.)


Karmug - Ménggésunam réngam,Ngo Karmug-bí do:nyi-po:lom suttomna pesudung silokolokké ta:s kelima:bong, apongém lambélo tí:ma:bo.

Tí:mílo réngamé kébangé okkom ru:ségyéji édéméi togésuye.


Jo:míd - Ngo:sin do:nyi-po:lom suttomna pesudung silokolokké ta:s kelima:bong. Apong tí:ma:bong.


Pétsiri - Ngo Pétsiri -bí do:nyi po:lom suttomna pesudung silokolokké réngam mé:boma:nam agerém germa:bong.


Pakkali - Ngo:tu édílaibo apong konam mépage:la Oying-oge kola dung.Nolu appíngé ka:pa:du:pé.Kola kolennam murkongki ommangém poyirdung.Apong konamdémyang dekko Oying-oge konamdé aiya:dak.


Ga:m - Nolu appí:dé pesuto. Ngolu mé:líksudung. Aima:n dakorém mége:la ainé dakorém korto.Pakkalim ka:yísuto. Réngam ru:ség, Kébang ru:ség ségnamém tolígla kangkanpé ansí:pé turla du:lai.Kai ngolusin bík dakor korkolo kormínlai.Sa aipé.


Rambo - Ménggésunam réngam,Ga:mdé agomém lungabbitu:bong.Su:pag ngo ré:badyé Nolu ré:badmínnang.(Rambo-bí ré:badyé odokké appí:dé ré:badmínyé. Odokké aso aso:pé karé rí:doré mida:la gíye.Do:sogém soktérye.)


RÉ:BADPÉNAM -

1) Mising réngam írroi

2) Apong tí:nam mépakto mépakto.

3)Ta:s kelinam mépakto mépakto.

4)Dopsong -tí:song mépakto mépakto.

5) Ommangém porimoye porimoye.

6) Aríg rígla dola:je dola:je.


Doksiri দকচিৰি, আগষ্ট, ২০২৬

 


No comments:

Post a Comment

Post Bottom Ad

Responsive Ads Here

Pages