SÍYUM-SÍ:ROK ‘ALI-A:YE LÍGANG’
Dr. Abhijit Pa:yeng
(Arang agom Alí-a:ye líga:sé Misingké nérkíkpé moí:rnam írdí:ko. Sém Dítaglok gínmur po:lo:lok a:pongarné lígang longélo líggoddo. Adíko:lo do:lungo:lo moí:rra du:nam írdísém taun (Town) lo:sín moí:rdung. Alí-a:ye lígangé okum lottalokké Taun lokké ‘stage’ lo:pé pí:sa:dung. So anuném ka:ríksuge:la:sin aíké dírbí alamém kapé ro-yampopé síggabbomna:yen édémbulumsin aipakpé mé:mi:pénampé idung. Édémí:bulum sokkí adkankitung.)
Ali-a:ye líga:sé Misingké aríg-ísíng inam írdíko. So Tanilok turnam do:yingko du:dung. Émnangéisong po:mu asiyé a:la dogangé kamanggom ‘Ali-a:ye lígang’-lo Amliyém líggodpé édílo:sin mé:yoksumang. Édémíng mitom bí mé:tom ki sémpé tomtung -
“Gumrag gumrag-kekonélé gumrag Gumrag gumrag-kékonsé gumrag Bornoi gumrag Obonori gumrag Dagdungé gumrag daktogé gumrag Yakadoiké anna, yirpéya kappéya-Do:míré éssaré gumrag-rag!
Lígangoi líganga, sinyi:sin a:la:na Asiném kapila ro:bomodu:n? Akiyém kapila ugbomdu:n? Yakadoiké anna, yirpéya kappéya Do:míré ésaré gumrag-rag.”
(Lékoda Lígangé, Tabu Taid)
1.1. Síyum-sí:ro - Adí ésarro Ali-a:ye líga:lo anu alamé a:du:némpé andung-ka:dung. Émnamé ro-yampopé aroru:né Ali-a:ye lígang luké:dé du:yekuji-dungkuma:yeji édémsin mé:mi: pénampé idung -
(i) Po:pé Ali-a:yé Lígangém okum éra:lok ru:tumdé ítor (ba:ri) lokké sungkénlo amongém tégburgé:la manggom aríglo a:l-gídubla ménam amo:lo Amliyém líggod dungai. Do:lungé lékopé Amliyém Murong okumlo líggodnamém imangai.
(ii) Siyum sí:ro aíké okum érang-éra:lo líggodgé:la:sin do:lungé lékona do:lu:lok Murong okumlo:sin pidgottíngko mola líggodnamém édílokké íropka:song édém sé:kosin lula:mang.
(iii) Taun lo:gom Mising dungko-dungkolo Ali-a:yé lígang írdí-ém moí:r dung. Ali-a:ye lígangé do:lu:lokké Taun lo:pé gílenla Lo:le, Gumrag so:namé Murong okum lokké Taun lokké ‘Stage’ lo:pé pí:sangkang. Émnamé, Ali-a:yé líga:sém síyum-sí:ro ba:nyikopé orpoansula:do -
(1) Érango:do líggotsunam Ali-a:ye lígang
(2) Do:lung manggom Taunno lékola moí:rnam Ali-a:ye lígang.
1.1.1. Érango:do líggotsunam Ali-a:ye lígang Okum éra:dokké rutumdé aísuwapé okum ba:ri dokké sungkéndo Amli (কঠীয়া) liggod sunamdém érango:do líggotsunam Ali-a:yé lígang émna lula:do. Sémpépag bojéyangé Amliyém líggod ya:dag. So Ali-a:yé líga:lokké yélam ilam-gérlamém nérkíkpé ibomnamém ka:pa:do.
1.1.2. Do:lungé manggom Taunlo lékola moí:rnam Ali-a: yé lígang - Lékopé do:lung Murong okum manggom Taunno Murong okum manggom mo:ro:lo karé okum réla moí:rnamdém do:lungé manggom Taunlo lékola moí:rnam Ali-a:yé lígangé émna lula:do. Sémpé moí:rnam Ali-a:yé lígangé bojemang. So Ali-a:yé líga:lok yelam ilam-gerlamém gérbomdogobom oko-okolai angugampé ibom-gérbomnamém ka:pa:dung.
1.2. Mising Ba:né Kébang - Mising réngamké pu:pojarpobonam léga:pé dítag 1924 do ba:lénnam 'Mírí Sanmilan' lédupé 'Mising Ba:né Kébang'-pé ila agérém géryarra gídung. Édémí:pé po:pé Ali-a:ye líga:namém do:lung-do:lunglo, mo:lég-mo:léglo angu-angu longélo líggodnamém Mising Ba:né Kébangé (MBK) 10 Épiril, 1956 do ru:sula dítag 1965 dokké Ginmur Po:lolok a:poné lígang longédo lékopé líggodnamém ru:ségto. Odokké:boi lékopé Ali-a:yé líggodnamém irobbomdung.
Su Mising Ba:né Kébangé (MBK) Ali-a:yé líga:lok ili: ikamé lékonam léga:pé sémpé lukantung (Bijoypur Jonkaréng-lo ba:nam 36 né Mising Ba:né Kébang lok basar kéba:do ru:ségnam Ali-a:yé líga:lo mopénam (Mythology) kídardé) -
Do:lungéla: Taunno lékola líggodnam Ali-a:ye líganglo mopénam -
(1) Líggod péko amo:dém naré:pé mopu:la tupoliko tuksa:pa:yé.
(2) Liggod léga:pé lagínam attar kídardé -
(a) Líggod léga:pé Amli (কঠীয়া) Líggoddo angngoko Amliyém líggoddo. Odokbuluk lutégpénam kídardé -
(1) Léppír pírné manggom íngín kísané -
(i) Sínggi Ali (শিমলু আলু)
(ii) Nginti Ali (মিঠা আলু)
(iii) Ma:yong Ali (কাঠআলু)
(iv) Engé Ali (কচু আলু)
(v) Pagli Ali (মিঠা আলু)
(vi) Kamrali (পাত আলু)
(2) Amí kísané -
(i) Tépang (গোমধান)
(vi) Kamrali (পাত আলু)
(ii) A:m (Guní/Amro) (আহুধানৰ কঠীয়া)
(iii) Anyag (কণী ধান)
(iv) Sí: pag (কপাহ)
(Ménggappénamdé - Lukannam kídartog takam Amli-ém líggod la:manggom angngokopé líggodpé ido)
(v) Sí: pag agag 4 (Appi) ko (কপাহ চাৰিকোচা)
(vi) Pi:ro Amíng 4 (Appí) ko (মেগেলা বন চাৰিটা)
(vii) Onno nésako (কেচা সুতা এনেচা)
Líggoddém Sidbo Abu (চিদব আবু) lang Sidné Ané (চিদনী আনী) binnyé iyé. Líggod léga:pé laginam attarém Sidné Ané bí ígín (হোৰা)-lo jo:bomla gíyé. Sidbo Abu bí Matsíg (মিট দা)Ã manggom Da:níg (দাঃনৃগ) bomyé. Odokké líggod kodo pí:dag lédudo Sidbo Abu odokké Sidné Ané bí sangga:pé dagla líggodyé. Sidbo Abuké bomsunam Matsíg ki tuksa:la ménam tupolilo ajjo-ajjo:né arungém ngonnyé odokké Sidné Ané bí ígín lokké Amliyém la:lenna arung kídarro lena gíyé. Édémpé lena gídodo kéíkké lube: lunam (লুবেঃ লুনাম)-ém luyé -
Do:nyé tadlangka
Po:lo tadlangka
Se:dí-Me:lo
Siné Mo:bo
Appíngé tadlangka
Sé ngolu Ali-a:yé líga:du:néké
Koje yanggo go:sa:motéika
Aríg ísíngém aimotéika
Írroí írroí írroí
Édémpé lubé: lunamém lungabdag lédudo Amli kídarrok tayélo anírné among ki ri:tídlígyé. Odokké tupolidok sungken appí:lo (চাৰি চুকত) Pi:ro appiko (মেগেলা বন চাৰিটা) nígyédla pí:ro amíng anné porkéblo Sí:pag kéblígla anné kídarém lékopé ogyéddo. Odokké le:né onno ki Pi:ro amíng akondokké akondo:pé donrígmínsudo. Le:né onno ki loumko donnyé. Édémpé líggodnam agerém gerpirye.
(b) Taku kubad - Edémpé líggodge:la Taku kubad (তাকু কুবাদ) yelam ilod-gerlodém gérdo. Taku kubad léga:pé laginam attar kídardé -
(i) Taku (বাঁহেৰে বিশেষভাক্টে নির্মিত দুটা বস্তু বিশেষ)
(ii) Nogné Také (আদা)
(iii) Kamro Ékkam (কৌপাত)
(iv) Sí:pag (কপাহ)
(v) Po:ro Apong (otung akolo) (ছাইমদ এচুঙা)
(vi) Asi (otung akolo) (পানী এচুঙা)
Jegako:lo Takudém tíla médo. Takudém kubadnam léga:pé ajjongo:né ma:ri:ko tíno:na médo. Taku kubadné Amidé po:pé otu:do bomnam asiki Takudok tayé:do pitjula na:ré mopo:do. Odokké otu:do bomnam Apongdémgom Takudo pidlígla naré:moyé. Édémpébulu modag lédudo Takudém Takudo mélígla ménam Take anír kídardé dé:jersudopé ma:ridokki kuliyé.
Taku kubad moné amidé kéíkébémpé lubé: lunamém luyé-
Uté Poro kojeyanggo go:molangka
Néyi-nénganém ngansa moteika
Sido - ako sinnangka!
Sitkin Kede:no
Ki:né na:néno
Pi:ro jarpé jarsa:molangka
Ta:par go:pé go:sa:molangka
Írroi irroi írroi
Taku kubaddém itérdag lédudo líggod éla: Taku kubadko jegadok raunpé go:ri katalok yírladkampé (Antí-Clockwise) léngngoko yírla lo:le gumragém so:la 'Líggod-Kubad' yelam ili-ikamém ingabyé.
Líggod odokké Taku kubad yelam ili-ikamém igéné takamé gépénam bédu-gasoré -
Milbong (পুৰুষ)-
Gonro Ugon (পৰম্পৰাগত ধুতি)
Mibu Galuk (মিবু চোলা)
Dumér (টঙানী দুমীৰ)
Odokké Matsíg (মিট দা) bompa:yé.
Néng (মহিলা) -
Yakané Ege (ক’লা ৰঙৰ মেখেলা)
Gero (ৰঙা ৰঙৰ)
Galuk (ৰঙা ৰঙৰ)
Épo odokké ígín (হোৰা) gébom pa:yé.
(Luséd Taléngké yelam ili-ikamém idodo Go:ri, Sendel odokké Junta atígéma:yé.)
Yodnam (গেনা) - Longngoko yodpa:yé. Ongo adíném doma:yé. Sanné ongo-adíném dona:yé.
1.3. Mising réngam - ‘Globalization’-ké adíso opínkoné kínggí:la du:nam léga:pé yelam ilod-gerlodém nérkíkpé mogab-igabla du:pé idung. Kapéné so aíké dírbí alamé yogla gíkíramye émna mé:namko a:dung. Émnamé Mising Ba:né Kébangké (MBK) ru:bonam takamém Mising réngamé aipé mogabbommílo aido. Dépima:mílo ro-yampo aíké yelam ilod-gerlodlo akon-akon yelamlok ilod-gerlodé a:lu:suyépé émna mé:namkosin kadung.
1.4. Attér - Réngam koné ílam kokkipag aiyardo. Édém takamé tokampé ibom-gíbommílo kínggí:né dírbí alamki mírém-rémbomsula du:ye. Sém kapésinei lupagla:mang. Ali-a:ye lígang Írroi! Mising Réngam Írroi! ##
Lutad pangko - 1, 2, 3 éla: 4 Phebuari 2018 lo Bijoypur Jonkaréng-lo ba:nam 36 né Mising Ba:né Kébang ba:sar kéba:lok mélíg kéba:do ru:ségnam Ali-a:yé líga:lo mopénam (আখ্যান- Mythology) ru:lam.
Adnéké Dungko
Dr. Abhijit Payeng
Teaching Associate, Dept. of MIL & LS Gauhati University, Assam
No comments:
Post a Comment